"Kamera bola moja láska. Žil som s ňou, prežil som pri filme
najlepšie chvíle. Vždy som býval nervózny, keď som medzi snímkami čakal
na prácu," spomínal Igor Luther vo svojom medailóne v televíznom
seriáli Zlaté šesťdesiate o československej novej vlne. Bez jeho kamery
by vrcholné diela slovenského filmu vyzerali inak. Asi žiaden Slovák
nezanechal výraznejšiu stopu vo svetovej kinematografii, Igor Luther jej
zasvätil svoj život.
Hneď po maturite sa na Kolibe zaujímal o pozíciu asistenta kamery.
Získal však úlohu rekvizitára, no aj to mu pomohlo viac pochopiť
dôležitosť práce za kamerou. Tá ho ešte väčšmi nadchla počas štúdia na
pražskej FAMU. Z tohto obdobia má jediné fotografie, ktoré mu zostali. "Dva
- tri roky som fotil a našiel som taký štýl, ktorý som neskoršie už ani
neprekonal, by som povedal. Symetria a asymetria. Veľmi prísna
kompozícia a dekompozícia. Tam som začal nejakým spôsobom vôbec chápať,
že čo to je kamera," prezrádza Luther vo svojom medailóne Zlaté šesťdesiate, ktorý režíroval Martin Šulík.
Igor Luther nakrútil vyše sto snímok. Pracoval s Jurajom Jakubiskom
a Elom Havettom, ale aj Volkerom Schlöndorffom, Andrzejom Wajdom či
Michaelom Hanekem. Kameraman získal za svoju prácu viacero ocenení.
Najväčší úspech zaznamenal filmom Plechový bubienok (1979), ktorý získal
Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film, Zlatú palmu na MFF
v Cannes, ako aj Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov a Cenu
americkej Národnej filmovej rady za najlepší zahraničný film.